Trápiť sa, to je slabé slovo.
Zabiť sa, to by bolo preňho mnoho.
Nechcem zase ubližovať,
chcem sa smiať a radovať.
Zo života, z nehy, lásky.
A nemať už žiadne vrásky.
Hlbšie a hlbšie sú tieto vrásky.
A prečo? Zo zničenej lásky.
Tá lásky zaniká. No zo strany mojej.
Ubližujem stále lásky svojej.
Jeho i mňa to veľmi bolí,
no keby sme spolu viacej boli,
vedel by, že ho ľúbim veľmi.
Že ho nenechám medzi dvermi.
Pozvem ho ďalej, naspäť.
Do svojho srdca :,, Láska, zasvieť!“
Zasvietil, no potom zhasol tam.
Ja ho však odísť nenechám.
Ľúbim ho a budeme spolu,
a odoženieme spolu všetku smolu.
Budeme spolu navždy, stále už.
Milujem ho ako vodu púšť.
,,Ľúbim ťa a chcem s tebou byť.
Navždy, láska, navždy s tebou žiť.“