Moje detstvo bolo trochu pod útlakom... Asi preto, že som bola mladšia ako môj bráško. Okolo siedmych rokov som sa začala búriť. Začala som odvrávať, biť brata a občas aj spolužiakov v škole. Vraj som raz zbila brata pančuchami tak že ležal v kúte a plakal...
Bývali sme na Hájiku v Žiline. Do školy som chodila do mesta. Keď som mala 11, presťahovali sme sa na dedinu. Do Nededze. Zmena prostredia a zmena školy bola dosť ťažká, ale zvládla som to aj napriek všetkým urážkam, ktoré som denno denne musela počúvať.
Teraz som v druhom ročníku na Gymnáziu Kráľovnej pokoja. V triede mám 22 spolužiakov a iba 5 spolužiačok, no musím povedať, že sme super kolektív. Teda aspoň podľa mňa. Uvidíme, čo život prinesie...